Profesorka na UCM v Trnave začala behať viac-menej vďaka manželovi. Keď sa on intenzívne pripravoval na triatlonové preteky Ironman, ona začala behať tiež, ideálne dvakrát denne. Bol to jej čas samej so sebou, bez telefónu a premýšľania o povinnostiach.
„Maratón je moja disciplína - som typ, ktorý inklinuje k vytrvalostným cestným behom a počas roka si obvykle vyberám dvoje súťažné preteky (jarné a jesenné). Všetky ostatné potom behávam “nesúťažne” alebo ako pacemaker. Je skvelý pocit, keď vidíte, ako niekto, s kým bežíte, dosiahne svoje maximum; keď môžete spolu s ním zdieľať tú neskutočnú radosť v cieli.”